Dôvodov, prečo sa zaoberať problematikou kompostovania biologických odpadov je niekoľko. Zvolený spôsob nakladania s biologickými odpadmi môže pozitívne, ale aj negatívne ovplyvniť životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat, ekonomiku. Je najflexibilnejšou technológiou, ktorá je používaná pri nakladaní s biologickými odpadmi a je považované za trvaloudržateľné nakladanie s odpadmi.
Medzi hlavné pozitíva kompostovania patria:
- zníženie množstva zmesových odpadov
- zníženie množstva skleníkových plynov, ktoré prispievajú k zmene klímy
- udržujú alebo vylepšujú chemické a fyzikálne vlastnosti pôdy
- znižujú negatívne dopady z ťažby rašeliny
- pomáha napĺňať povinnosti a ciele, ktoré vyplývajú z národnej a európskej legislatívy
- môžu znížiť ekonomické zaťaženie spôsobované nesprávnym nakladaním s odpadmi
VPLYV KOMPOSTOVANIA NA MNOŽSTVO ODPADOV
Analýzy zmesových komunálnych odpadov, ktoré boli vykonané v poslednom období v SR pre komplexnú bytovú výstavbu (ďalej len „KBV“) a individuálnu bytovú výstavbu (ďalej len „IBV“), preukázali, že biologické odpady sú v nich kvantitatívne najvýznamnejšou zložkou. Sledované boli iba biologické odpady, ktoré sú kompostovateľné. Kosti, odpad z mäsa, rýb a mliečnych výrobkov boli zaradené do zmesových odpadov. V jednotlivých obciach bolo zistené, že z toho, čo domácnosti vyhadzujú do nádob na zmesový komunálny odpad, by sa dalo skompostovať množstvo v rozmedzí od 45 do 70 %.
V SR sa v roku 2012 vyprodukovalo 1 747 569 ton komunálnych odpadov, čo predstavuje cca 323 kg komunálnych odpadov na 1 obyvateľa. Z tohto množstva bolo vyprodukovaných cca 1 176 988 ton zmesového odpadu, ktorý skončil na skládkach odpadov alebo v spaľovniach odpadov. Ak by sme z neho dokázali odstrániť (vytriediť a skompostovať) všetok kompostovateľný biologický odpad, tak by sme jeho množstvo znížili v zástavbe rodinných domov (IBV zástavba) priemerne o 52,1 % a v zástavbe bytových domov (KBV zástavba) v priemere o 45,2 %.
Tabuľka: Priemerné hmotnostné zloženie zmesového komunálneho odpadu podľa typu zástavby.
| Zložka odpadu | Zastúpenie zložiek v KBV | Zastúpenie zložiek v IBV |
| Papier | 11,0 % | 7,8 % |
| Plasty | 10,7 % | 9,9 % |
| Sklo | 6,2 % | 5,0 % |
| Kovy | 2,7 % | 2,5 % |
| Viacvrstvové materiály | 1,6 % | 1,3 % |
| Biologický odpad | 45,2 % | 52,1 % |
| Drobný stavebný odpad | 3,8 % | 3,1 % |
| Zmesový odpad | 11,6 % | 10,7 % |
| Popol | 2,9 % | 3,3 % |
| Nebezpečný odpad | 1,0 % | 1,1 % |
| Textil | 3,5 % | 3,3 % |
VPLYV KOMPOSTOVANIA NA KLÍMU
Po energetike, priemysle a poľnohospodárstve je odpadové hospodárstvo (odpady a nakladanie s nimi) štvrtým najväčším zdrojom skleníkových plynov v Európskej únii. Podľa údajov z roku 2004 bolo v odpadovom hospodárstve vyprodukovaných celkom 109 Mt skleníkových plynov. Hlavným zdrojom emisií sú práve skládky odpadov.
Hlavným zdrojom skleníkových plynov vznikajúcich na skládkach odpadov je biologický rozložiteľný odpad. Jeho rozkladom pri anaeróbnych podmienkach, vzniká skládkový plyn. V SR sa ročne uloží na skládky odpadov cca 1 296 347 ton komunálnych odpadov. Z nich môže vzniknúť 129,6 mil. až 388,9 mil. m3 skládkového plynu. Jeho hlavnými zložkami sú metán (30 až 70 % obj.), oxid uhličitý (15 až 60 % obj.) a dusík (0,2 až 4 % obj.).
Metán (CH4) je odborníkmi považovaný za jeden z hlavných atmosférických stopových plynov zodpovedných za rozšírenie problému antropogénneho skleníkového efektu. Je zistené, že v globálnej škále prispieva metán k tomuto efektu približne 15 %. Metán je z hľadiska globálneho otepľovania 22 až 25 násobne účinnejší ako hlavný skleníkový plyn oxid uhličitý (CO2) (tzn., že 1 tona metánu má účinok ako 25 ton oxidu uhličitého). Narastajúce koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére indikujú narastanie globálneho teplotného priemeru, čo môže viesť k potenciálnej katastrofickej klimatickej premene. Metán je navyše vysoko výbušný, čo zvyšuje jeho nebezpečnosť.
Z celkovej hmotnosti komunálnych odpadov, ktoré sa v súčasnosti ukladajú v SR na skládky odpadov alebo spaľujú v spaľovniach odpadov, sa dá využiť kompostovaním 35 až 70 %.
Kompostovanie biologických odpadov je považované odborníkmi za jeden z účinných prostriedkov znižovania produkcie CO2 pri ľudskej činnosti a tým aj za prostriedok v boji proti globálnemu otepľovaniu.
Znižovanie spočíva hlavne:
- v úsporách za neuloženie biologických odpadov na skládkach odpadov, kde sa tvorí jeho rozkladom metán,
- znížením dopravy od pôvodcov odpadu na skládky odpadov,
- sekvestráciou uhlíka do pôdy.
Kompostovanie biologických odpadov v mieste ich vzniku je v tomto smere najúčinnejšie. Preto sa aj Priatelia Zeme – SPZ snažia propagovať hlavne domáce a komunitné kompostovanie, pri ktorom odpadá doprava biologického odpadu a výrazne sa zjednodušuje využitie vyrobeného kompostu.
Potenciál úspor CO2 kompostovaním pri mieste vzniku biologického odpadu je v SR veľký. Ukážeme si to na príklade dvoch spôsobov kompostovania:
Obecné kompostovanie je vhodné pre obce do cca 1500 obyvateľov. Tých je v SR 2327. Ak by len 40 % týchto obcí prevádzkovalo správnym spôsobom obecné kompostovisko (to bol cieľ do roku 2013 vyplývajúci zo Stratégie obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov SR), ročne by sa ušetrilo cca 261 tisíc ton CO2.
Domáce kompostovanie sa môže prevádzkovať takmer v každom rodinnom dome a záhrade. V SR žije cca 2,67 mil. obyvateľov v 820 tisíc rodinných domoch. Ak by len 40 % týchto domácností správne kompostovalo (to bol cieľ do roku 2013 vyplývajúci zo Stratégie obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov SR) všetky svoje biologické odpady, ušetrilo by sa cca 280 tisíc ton CO2 ročne.
VPLYV KOMPOSTU NA PÔDU
Z dostupných informácií publikovaných Spoločným výskumným centrom (Joint Research Centre, JRC) Komisie európskych spoločenstiev vyplýva, že za posledné desaťročia sa zaznamenal významný nárast procesov znehodnocovania pôdy, ktorý je spôsobovaný aj úbytkom organických látok v pôde. Všetko nasvedčuje tomu, že ak nenastanú výrazné zmeny v hospodárení s pôdou, tieto procesy sa ešte viac rozšíria. Už v súčasnosti má cca 45 % pôdy v Európe nízky alebo veľmi nízky obsah organických látok (t.j. 0-2 % organického uhlíka) a 45 % pôdy má priemerný obsah týchto látok (t.j. 2-6 % organického uhlíka).
Strata obsahu organického uhlíka v pôde môže obmedziť schopnosť pôdy zabezpečovať živiny pre udržateľnú rastlinnú výrobu. To môže viesť k nižším výnosom a ovplyvniť potravinovú bezpečnosť. Menej organického uhlíka takisto znamená menej potravy pre živé organizmy nachádzajúce sa v pôde, čím sa znižuje pôdna biodiverzita. Vplyvom úbytku organických látok sa znižuje schopnosť infiltrácie vody v pôde, čo vedie k zvýšenému odtoku a erózii. Eróziou sa zase znižuje obsah organických látok, keďže sa odplavuje úrodná ornica. V polosuchých podmienkach to môže viesť dokonca k dezertifikácii.
Biologické odpady sú považované za hodnotný prírodný zdroj, ktorý sa môže používať na výrobu organických hnojív vysokej kvality (napr. kompostu), čo prispieva k boju proti degradácii európskych pôd, zachováva produktivitu pôdy, znižuje používanie chemických hnojív v poľnohospodárstve a zvyšuje schopnosť pôdy zadržiavať vodu.
Recykláciou biologických odpadov kompostovaním možno prispieť k účinnejšiemu boju proti zmene klímy, pretože sa zlepšuje kvalita pôdy a dosahuje sa sekvestrácia oxidu uhličitého do pôdy.
EKONOMICKÉ HĽADISKO
Zvolený spôsob nakladania s biologickými odpadmi má okrem vplyvu na životné prostredie aj vplyv na ekonomické zaťaženie samospráv a pôvodcov odpadu.
Správne zvolená forma a technológia nakladania s biologickými odpadmi môže pre obec a jej obyvateľov priniesť aj značné finančné úspory. Tie sa prejavia hlavne v znížení nákladov na odvoz biologických odpadov, ktoré sú zmiešané v zmesovom komunálnom odpade, na skládky odpadov alebo do spaľovní odpadov. Náklady na spracovanie 1 tony biologických odpadov napr. pri domácom kompostovaní sú pre samosprávu nulové, ale aj pri obecných kompostoviskách sú spravidla nižšie ako náklady na uloženie tohto odpadu na skládku odpadov alebo do spaľovní odpadov, ale aj ako jeho spracovanie vo veľkých zariadeniach, akými sú napr. regionálna kompostáreň alebo bioplynová stanica.
Ďalším prínosom môže byť ušetrenie finančných prostriedkov za nákup hnojív alebo pestovateľských substrátov, používaných pri skrášľovaní obce, výsadbe a udržiavaní verejnej zelene v obci, pestovaní v záhrade alebo v domácnosti.
Okrem uvedených úspor môžu ekonomike odpadového hospodárstva alebo aj celému rozpočtu obce pomôcť aj príjmy z prevádzkovania zariadení na zhodnocovanie biologických odpadov. Môžu to byť napr. poplatky od pôvodcov a držiteľov odpadu za spracovanie privezeného odpadu alebo príjem z predaja napr. kompostu, drevnej štiepky a pod.
Zdroj: Priatelia Zeme SPZ (www.kompost.sk)
