V rámci projektu ,,Rozšírenie a zefektívnenie separovaného zberu komunálnych odpadov v meste Považská Bystrica a integrovaných častiach“ sa koncom roka uskutočnil seminár ,,Odpady sa týkajú nás všetkých“. Prednášajúcim bol Branislav Moňok z občianskeho združenia Priatelia Zeme – SPZ. Prítomným porozprával nielen o význame separácie, o kompostovaní, ale aj mnohom inom.
Obsah prednášok bol odlišný
Odborný seminár ,,Odpady sa týkajú nás všetkých“ sa uskutočnil v priestoroch Hotela Podhradie. Jeho cieľom bolo informovať širokú verejnosť o tom, ako sa dá predchádzať vzniku odpadov, ako ich triediť, odovzdávať na recykláciu. Každú cieľovú skupinu zaujímali rôzne informácie. – Prednášky boli odlišné, záviselo to od publika. Logicky iné problémy zaujímali žiakov, iné podnikateľov, iné starostov obcí. Tých zaujímal najmä nový zákon o odpadoch, – uviedol Branislav Moňok.
Slovensko je v triedení na chvoste
Na Slovensku sa podľa neho situácia so separovaním stále zlepšuje, no v porovnaní s inými krajinami sme stále na chvoste. – Na Slovensku vytriedime okolo 12 percent odpadu, čo je strašne málo vzhľadom k tomu, že by sme mohli vytriediť minimálne 80 percent. V tých najlepších obciach a mestách na Slovensku je miera recyklácie 50 percent, – podotkol.
Problémy ľuďom robia nielen viacvrstvové materiály
V nádobách na separovaný zber sa často objavujú odpady, ktoré tam nepatria. Dôvodov je podľa Moňoka viacero. – Niekedy majú ľudia málo informácií o tom, čo dávať do ktorého kontajnera, často si mýlia niektoré druhy plastov s hliníkovým obalom. Problematickým býva obal z chipsov, nevedia či je to kov alebo plast. Tu platí jedna zásada. Ak obal pokrčíme a nevystrie sa naspäť, je to kov, ak sa vystrie, je to plast. Problémy robia aj viacvrstvové kombinované materiály ako napríklad tetrapaky, – uviedol. Chybám pri separovaní sa však podľa neho dá jednoduchým spôsobom predísť informovaním verejnosti práve o týchto ,,špecialitkách“. – Najlepšou školou by podľa mňa bolo, keby každý jeden občan strávil deň na dotrieďovacej linke. Nám sa osvedčilo brávať na skládky odpadov žiakov škôl. Žiaden obrázok, ktorý by sme mládeži ukázali, by nemal takú výpovednú hodnotu, ako zažiť to na vlastnej koži, – uviedol B. Moňok.
Triedenie je nevyhnutnosť
Ľudia by mali podľa Branislava Moňoka pochopiť, že triedenie je v súčasnosti nevyhnutnosť. – Na výrobu každého produktu, každého materiálu potrebujeme niekde vyťažiť nejakú surovinu, čo stojí kopec energie, vody, s tým ruka v ruke kráča znečistenie prostredia a v konečnom dôsledku z toho vznikne produkt, ktorý skôr alebo neskôr chceme vyhodiť. Môžeme však rozhodnúť či celé to drancovanie prírody malo zmysel. My sami môžeme troška pomôcť, a to ničím iným, ako triedením a tým, že to odovzdáme na recykláciu. Zo starého papiera tak môžu vyrobiť nový, zo starých plastov zas ďalšie. Takýmto spôsobom aspoň sčasti chránime prírodu. Celé to samozrejme nezachránime, lebo stále bude treba niečo ťažiť, no triedenie odpadu je tá najjednoduchšia vec, ktorú môžeme urobiť pre životné prostredie, – zdôraznil. Často sa mu stáva, že ľudia povedia, že je to robota navyše, jednoduchšie je podľa nich hodiť odpad do jedného kontajnera. – Keď sa nad tým však zamyslíme, v domácnosti človek stále niečo triedi, či už bielizeň, príbory…. odpady sú pri tom všetkom len maličkosť, – skonštatoval.
BIO odpad spôsobuje najväčšie problémy
Podľa Moňoka najväčšie problémy na skládkach odpadov spôsobuje BIO odpad, ktorý sa dá v laických domácich podmienkach krásne spracovať. – Ak by sme začali všetci kompostovať, dokážeme znížiť množstvo odpadov vyhadzovaných na skládku takmer o polovicu, zároveň si vytvoríme ideálne hnojivo na pestovanie rastlín, – ozrejmil.
Základy kompostovania nielen pre lenivých
Branislav Moňok priblížil dva spôsoby kompostovania, ktoré môžu využiť najmä majitelia rodinných domov či záhradiek. – Pre tých lenivejších stačí mať kompostovisko, dávať do neho bioodpad a neprekážať prírode. Tí, ktorí si chcú vyrobiť za krátky čas veľmi kvalitný kompost, musia splniť štyri podmienky. Do kompostoviska by nemali dávať nadrozmerné predmety, optimálne je, keď sú materiály vo veľkosti palca na ruke. Všetko väčšie treba zmenšovať – sekať, pučiť, lámať. Čím menšie materiály, tým sa rýchlejšie skompostujú a aj manipulácia je jednoduchšia. Druhou podmienkou je miešať všetky suroviny, teda biologicky rozložiteľné odpady, ktoré sú vhodné na kompostovanie. Je dobré, keď sa miešajú mäkké, zelené, šťavnaté suroviny so suchými, hnedými, drevnatými. Vtedy je veľký predpoklad, že si vyrobíme kvalitný kompost, – priblížil prvé dve zásady B. Moňok. Treťou podmienkou je podľa neho dostatočný prísun vzduchu. – Len tam, kde je dostatok vzduchu, vznikne správne vyrobený kompost, ktorý nesmrdí. Prevzdušnenie dokážeme zabezpečiť výberom kompostéra alebo kompostovacieho zásobníka, ktorý musí mať vetracie otvory. Vieme tomu pomôcť aj prekopávaním kompostu, – zdôraznil. Štvrtou podmienkou je podľa neho dostatočná vlhkosť. – Suchý kompost sa nekompostuje, vo veľmi vlhkom zas vzniká hnilobný proces, čo je vždy sprevádzané zápachom. Dobré kompostovanie spoznáte podľa toho, že keď kompostovaný materiál chytíte do ruky, po jeho stlačení by sa mali objaviť maximálne 3 – 4 kvapôčky vody. Nesmie z neho tiecť voda, materiál by mal zostať stlačený, nemal by sa rozpadať. Keď splníme všetky tieto štyri podmienky, dokážeme v priebehu troch mesiacov až jedného roka vyrobiť kvalitný kompost, ideálne hnojivo na pestovanie rastlín v našich záhradách alebo na okrasné kvety, trávniky, či stromy, – uviedol. Zároveň doplnil, že aj tí lenivejší, ktorí BIO odpad len hádžu do kompostéra vytvoria kompost. – Nevieme však zaručiť jeho kvalitu. Odborné štúdie preukazujú, že je ideálne, keď sa kompostovací proces odohrá v rozmedzí od troch mesiacov do jedného roka. Vtedy v ňom zostáva najviac živín a jeho zloženie je najhodnotnejšie, – dodal na záver.
